Choď na obsah Choď na menu
 


URSINY, Dežo


Dezider „Dežo“ Ursiny (* 4. október 1947 – † 2. máj 1995) bol popredný slovenský bigbítový a artrockový hudobník, skladateľ, spevák a textár. Profesionálne sa venoval filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako autor filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov a scenárista. Gro jeho hudobnej kariéry je úzko späté s básnikom a svojím dvorným textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch.

 

ursiny_dezo_portret.jpg

 

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Popis umelca: hudobník, skladateľ, spevák, textár, režisér, dramaturg, scenárista, herec, spisovateľ
Rodné meno: Dezider Ursiny
Umelecké meno: Dežo Ursiny
Narodenie:  4. október 1947, Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie:  2. máj 1995 (47 rokov), Bratislava, Slovensko
Žáner: bigbít, art rock, pop rock, jazz rock
Nástroje: spev, gitara, klávesové nástroje, fúkacia harmonika, perkusie
Typ hlasu: barytón
Pôsobenie:  1963 – 1995
Skupiny: Fontána, The Beatmen,  The SoulmenThe New SoulmenProvisorium, Burčiak, Prognóza, Plus
Súvisiace heslá: BEATMEN, TheSOULMEN, TheNEW SOULMEN, The, PROVISORIUM, BURČIAK, PROGNÓZA, ŠTRPKA, Ivan
Vplyv: The Beatles, The Nice, Cream, Traffic, Miles Davis, Eric Clapton, Pink Floyd
Vzťahy:

priateľka Eva Rosenbaumová
manželka Kateřina Ursinyova (1972 - 1976)
manželka Soňa Ursinyová (1977 - ?)
bulharská priateľka Marija (1983 - 1984?)
priateľka Lucia Kolláriková (1989 - 1991?)
priateľka Zdeňka Krejčová (1991 - 1995)

Deti: Markéta Ursinyová (*1974, matka Kateřina Ursinyová)
Jakub Ursiny (*1977, matka Soňa Ursinyová)
Liubomir Dezider Ursiny (*1984, matka Marija)
Webstránka: https://www.dezoursiny.rocks

 

ŽIVOTOPIS:

The Beatmen, The Soulmen
Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine Fontána. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v Prahe (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu Nylonový mesiac). V tomto období skupina vydala dva single: Break It / Let's Make a Summer a Safely Arrived / The Enchanted Lie. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v Mníchove a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny Manfred Mann. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s Fedorom Frešom a Vladimírom Mallým založili v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny Cream. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej Lucerne. V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre, sa The Soulmen rozpadli.

Provisorium
Po rozpade skupiny sa ešte v tom istom roku Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, avšak v auguste roku 1970, po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, založil skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý sólový album s eponymným názvom, naspievaným v angličtine. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu SAV. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume Pevnina detstva. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník Červeného kríža a Povieme si to na budúce leto.

Burčiak
V roku 1979 sa Ursiny spojil s hudobným producentom a hráčom na basovú gitaru Pavlom Daněkom a založili zoskupenie Burčiak, ktoré nahralo Ursinyho ďalší album Nové mapy ticha. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album Modrý vrch, ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V 80. rokoch pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov Pop Scop (1981) a Stala sa nám láska (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov.

Prognóza
Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou Prognóza, s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný 4/4. Na nasledujúcom albume Bez počasia sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album Zelená, v roku 1987 album Na ceste domov a posledným titulom dekády boli Momentky z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou introverziou ako po hudobnej tak i textovej stránke.

Choroba a predčasný koniec
V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom O rakovine a nádeji, prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album Do tla, ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album Príbeh vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na Filipínach. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy Dom Matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom Ivanom Brachtlom pripravovať materiály na ďalší dokument Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Pohreb mal o tri dni v bratislavskom krematóriu.

Osobný život
Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou anglického jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho strýkom z matkinej strany je akademický maliar Vojtech Mensatoris, vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik Ján Ursíny. V roku 1972 sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka českého pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku 1977 oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna Jakuba (*1977). V roku 1983 sa počas služobnej cesty v Bulharsku zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku 1991 až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou Zdenkou Krejčovou. Dežo Ursiny je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a Fedákovej ulici v Bratislave. 
(zdroj: wikipedia.org)



VZDELANIE A TVORBA - CHRONOLÓGIA: 


DISKOGRAFIA:

rozhlasové nahrávky:


SP:

EP:

štúdiové albumy:

exportné albumy:

soundtracky:

  • Neberte nám princeznú (2001, BMG Ariola)

koncertné:

  • Posledný príbeh: Live (Rádio Bratislava / 2000)
  • Tisíc izieb ( Indies Happy Trails / 2014vystúpenie so sk. Plus na festivale Valašský špalíček vo Valašskom Meziříčí 23.6.1989)

kompilačné:

  • Pevniny a vrchy (CD / Bonton / 1997)
  • Pevniny a vrchy 2 (Rarity) (Bonton / 2000)
  • Provisorium / Pevnina detstvaKomplet originálnych albumov - No. 1 & 2 (2CD / Opus / 2012)
  • Hra je hra. Výber 1980 - 2000 (Opus / 2014)

 


Cover verzie skladieb Deža Ursinyho (výber):

  • „Apple Tree in Winter“ – Fermata (Next, 2005)
  • „Apple Tree in Winter“ – Fermata (Live v Klube za zrkadlom, 2007)
  • „Baby Do Not Cry“ – Jaroslav Filip (Človek hromadného výskytu, 2002)
  • „Baby Do Not Cry“ – Andrej Šeban (Čo dom dal, 1993)
  • „Gol den lip“ – Samuel Tomeček (soundtrack k filmu Muzika, 2008)
  • „I Wish I Were“ – Hex (Abrakadabra, 1993)
  • „Let's Make a Summer“ – Miroslav Žbirka (K.O., 1990)
  • „Spojenie uprostred jesene“ – Wedding Band (Na československom žúre, 2003)
  • „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)
  • „Tri slová“ – Wedding Band (Na československom žúre, 2003)



BIBLIOGRAFIA:

FILMOGRAFIA / VIDEOGRAFIA:

 

FOTOGALÉRIA:

História česko-slovenskej populárnej hudby vo fotografiách - URSINY, Dežo 
História česko-slovenskej populárnej hudby vo fotografiách - BEATMEN, The 
História česko-slovenskej populárnej hudby vo fotografiách - SOULMEN, The

História česko-slovenskej populárnej hudby vo fotografiách - NEW SOULMEN, The

 

 

 

Prezrite si aj ďalšie materiály dostupné v elektronickej forme v Digitálnej študovni Múzea slovenskej populárnej hudby (postupne aktualizované).

 

 

 

 

 

 

 

 

 











 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Portrét


Posledné fotografie


Facebook



Archív

Kalendár
<< november / 2021 >>


Štatistiky

Online: 5
Celkom: 205130
Mesiac: 4428
Deň: 155