Slovenská populárna hudba - vymedzenie pojmu (5)
90. roky 20. storočia
Začiatok 90. rokov bol poznačený zmenou politickej situácie v Strednej Európe. Padla Železná opona rozdeľujúca svet na dva tábory. Otvorili sa hranice na západ, trhy bývalého východného bloku začala zaplavovať donedávna ťažko dosažiteľná produkcia. Zároveň sa spolu s ďalším tovarom naplno rozbiehal predaj nových hudobných nosičov na CD, ktoré nahradzovali pôvodné vinylové platne. Vychádzali reedície úspešných hudobných albumov v oslavovanej „stabilnej a kvalinej“ digitálnej forme. Slovenský hudobný trh bol presýtený a slovenská populárna hudba padala do recesie. Niektoré skupiny a speváci, ktorí boli úspešní v 80. rokoch vydali nové albumy, ich komerčný úspech nebol porovnateľný s predošlými, mnoho pripravených nových albumov bolo stiahnutých z edičných plánov hudobných vydavateľstiev, niektoré hudobné vyvdavateľstvá a populárne skupiny vydávali reedície a kompilácie svojej úspešnej produkcie.
Z emigrácie sa vrátil Robo Grigorov, ktorý vydal niekoľko svojich novších albumov. Niektoré boli nahrané z materiálov, ktoré zložil počas pobytu v Belgicku. Svoje nové albumy vydal aj Peter Nagy, či Marián Greksa. Skupina Elán vydala v 90. rokoch niekoľko novších albumov. Pokusy presadiť sa na hudobnom trhu mala aj skupina Lojzo. Naproti tomu od zámeru vydať pripravovaný album odstúpila speváčka Mirka Brezovská[9]. Na vydaných albumoch bolo nahratých niekoľko rádiových a hitparádových hitov („Sestrička z kramárov“, „Si kočka“, „Ona je Madona“, „Svet je krásny zadok“...), no celkovo sa nedá úspech týchto slovenských interpretov v tomto období porovnávať s ich úspechmi v 80. rokoch.
Pôvodnejšia slovenská tvorba bola výraznejšie prezentovaná iba v jej jednoduchších formách. Väčší úspech na začiatku 90. rokov dosiahli hudobné formácie dancefloorovej hudobnej scény ako boli skupiny Maduar, Exil, Salco, Dr. Nicolaus, či Lobby. Ďalšími populárnymi umelcami prvej polovice 90. rokov boli speváci a hudobníci, ktorí začali prezentovať šlágre z obdobia 70. rokov v televíznej relácii STV s názvom Repete. Boli medzi nimi niektoré tzv. stálice slovenskej hudobnej scény ako Ivan Krajíček, Zora Kolínska, Karol Konárik, Marcela Laiferová, Dušan Grúň, Vokálna skupina Trend, Eva Máziková, Michal Dočolomanský, Ivan Heller, Helena Blehárová, ale aj menej výrazní interpreti ako Ľubomír Virág, Pavol Vašek, Peter Stašák, Ján Greguš, Robo Kazík, či nové tváre, ktoré mali za sebou niekoľko pokusov presadiť sa na slovenskej hudobnej scéne ako Jadranka Handlovská, Marcela Molnárová, či Otto Weiter. Na úspech Repete nadväzovala hudobná kariéra kapiel, hrajúcich jednoduchú hudbu dedinských zábav akou bola skupina Senzus.
Zo sféry zábavnej hudby bolo zaujímavé aj účinkovanie detských hviezd Martina Madeja a Mišky Paštékovej, ktorí naspievali niekoľko populárnych hitov od Petra Nagya.
V 90. rokoch sa Slovensko štyrikrát pokúsilo o účasť na medzinárodnej súťaži Eurovision Song Contest. V roku 1993 sa nepdarilo do tejto súťaže kvalifikovať skupine Elán. Úspešnejšie bolo účinkovanie Tublatanky (1994), Marcela Palondera (1996) a Kataríny Hasprovej, ktorí tískali umiestnenia súťažiacich v druhej desiatke.
V prvej polovici 90. rokov mala z novších interpretov najvýraznejší úspech rocková kapela Metalinda, v ktorej v tomto období účinkoval spevák Pavol Drapák, či ďalšia rocková formácia zo Žiliny s názvom Aya. V rádiách a na letných festivaloch sa výraznejšie zviditeľnila skupina Hex. Začiatok 90. rokov bol v znamení pokusov presadiť sa na medzinárodnej hudobnej scéne pre ďalšiu hudobnú skupinu, Gladiátor, ktorá v tomto období hrala skladby v štýle thrash metalu, či grunge.
Druhá polovica 90. rokov začala byť pre vývoj pôvodnej slovenskej populárnej hudby zaujímavejšia.
V tomto období sa začali presadzovať hudobníci z viacerých hudobných žánrov. V hitaparádadch a v rádiách zneli prvé hity pop rockovej formácie IMT Smile. Svoj prvý album vydala skupina No Name, ktorá debutovala Nagyho piesňou „Kristínka iba spí“. Na hudobnom trhu sa objavil v roku 1996 úspešný album Tam Tam, od „čierneho baču“ Ibrahima Maigu, ktorý produkoval Laco Lučenič. Svoje zastúpenie malo ska v zoskupení Polemic, hviezdami vysielaní sa stalo punkové Iné kaфe, medzi mládežou rezonovali humorné texty piesní z prvých albumov kapely Horkýže Slíže. Svojráznym hudobným a interpretačným štýlom sa začala prezentovať prešovská kapelka Chiki liki tu-a. Na konci desaťročia sa slovenským retrobeatom predstavila kapela Le Payaco, no aj kapela Gladiátor vydala svoj popový album tentoraz so slovensky znejúcim konštatovaním: Viem, kde Boh spí. V závere desaťročia sa začala presadzovať jedna z finalistiek Miss Slovakia 1996, ktorá vydala svoj eponymný debutový album Jana Kirschner.
Referencie
- ↑ Historická revue: džez
- ↑ a b c d Hospodárske noviny: Slovenská továreň na výrobu hitov
- ↑ aktualne.sk: Vychádza Antológia slovenskej populárnej hudby
- ↑ Slovakia Cultural Profiles: Populárna hudba - muzikál a prvé slovenské hviezdy
- ↑ a b Osobnosti.sk: Siloš Pohánka jazzový hudobník (trúbka, dirigovanie)
- ↑ Fero Hora vyberá: Hystéria s Beatles a zuby na gitare
- ↑ Laco Lučenič: Zlé drogy, alkohol, aj zlý sex:
„Za komunistov sa cenzurovali texty. Ako to prebiehalo v praxi?“
„Bola na to nejaká komisia. Texty sa posudzovali z dôvodu, či náhodou nie sú ideologicky záškodnícke.“ - ↑ Slovo: Malá spomienka na veľký festival
- ↑ Šarm: Mirka Brezovská - Dievča, neplač!
- ↑ Peter Lipa (oficiálna stránka): Biografia
zdroj: sk.wikipedia.org