K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu (4)
Aj popri „malých formách“ ešte stále existoval model oddeleného tvorivého reťazca skladateľa, textára, interpreta – inštrumentalistov a speváckej hviezdy. Pritom v teoretickej reflexii a v kultúrnej politike sa tvorba piesne stavia nad interpreta, ako omnoho hodnotnejšia. Až v polovici 70. rokov vznikajú teoretické práce (Fukač, Kotek, Poledňák)41, ktoré presne stratifikujú kvalitatívne odlišnosti artificiálnej a nonartificiálnej hudby, kde vyslovia tézu, že interpret je v tomto žánrovo-štýlovom okruhu dôležitejší ako dielo. Éra oddeleného tvorivého procesu skladateľ- textár – interpret – spevák končí definitívne roku 1977 nástupom a víťazstvom skupiny Modus piesňou Úsmev (hudba Ján Lehotský, text: Kamil Peteraj) na Bratislavskej lýre. V nej sú hudobníci súčasne autormi hudby a interpretmi svojej hudby. Vládna garnitúra si však až do roku 1989 udržiavala právo kontrolovať texty prostredníctvom na to vytvorených komisií, schvaľovať a kontrolovať repertoár skupín. Neustále sa prehlbujúca priepasť medzi vládnou ideológiou, prezentovanou médiami, oficiálnymi inštitúciami a tvorcami pop music, skutočným poslucháčskym dopytom ako i recepčnou odozvou dokumentuje nasledovný materiál. V Populári z roku 1975 sa dáva za príklad pre slovenskú populárnu hudbu model estrádneho sovietskeho súboru, kde má významnú úlohu balalajka: „Sovietsky skladateľ Viktor Kuprevič prišiel na nápad použiť staré ruské nástroje, ako balalajku, dombru a bajan v modernej populárnej hudbe. Zostavil skupinu Balalajka, v ktorej sa tieto nástroje používajú pri interpretácii súdobej populárnej piesne.“42 Tento text bol prevzatý z východonemeckého časopisu Melodie und Rhythmus v NDR, ktorý bol obdobným ako český časopis Melodie a slovenský Populár. Čiže na jednej strane bola oficiálna ideológia, ktorá uzatvárala krajiny komunistického zriadenia do izolácie a umelo vytvárala názory, postoje a verejnú mienku. Ďalej boli umelci, ktorí oficiálne figurovali na scéne a snažili sa o progresivitu zo svojho uhľa pohľadu a svojich možností prieniku do zahraničia. A napokon tu bola scéna undergroundu alternatívnych žánrov (Ivan Hoffman), ktoré sa stali jedným zo zdrojov zametovej revolúcie roku 1989.
Rozpor medzi praxou a ideológiou sa zväčšoval v 80. rokoch. Skutočné problémy na scéne populárnej hudby na Slovensku sa zastierali nielen z ideologických dôvodov, ale aj zo záujmov lobistických skupín, ktoré si udržiavali svoje pozície v existujúcich štátnych inštitúciách (v štátnom rozhlase, televízii, v hudobnom vydavateľstve Opus, v umeleckej agentúre Slovkoncert). Ukázalo sa, že týmto skupinám vyhovuje monopolné postavenie a jednoduché fungovanie mechanizmu zištnej „vzájomnej pomoci“, ktorá sa v iných oblastiach na Slovensku rozrástla do korupčných vzťahov a netransparentnej organizácie. Na tieto problémy sa nepoukazovalo, zastierali sa demagogickým prenášaním do iných oblastí, napríklad polemík a pseudoproblémov okolo otázky textov. Vyčíta sa im povrchnosť, ich tematika, obsahovosť, štýlovosť, nedostatočná umeleckosť a nedostatok elementárnych poetologických požiadaviek „kompozícia, rým, rytmus, systém obraznosti“43 Dokonca do tej miery, že v 80. rokoch sa objavia celé teoretické príspevky na pokračovanie k tejto téme v rôznych periodikách ako Pravda, Ľud, Večerník, Nedeľa, Romboid, Populár.44 Táto téma sa dostala dokonca do prejavu predsedu vlády SSR Petra Colotku45. Pri hodnotení textov sa zdôrazňuje ich ideová problematickosť: „V textoch Lannyho Jánošova sa stretávame s ideovo problematickými prvkami. V textoch Zabalím fľašu slivovice autor servíruje falošné ilúzie o svete, najmä kapitalistickom, o tom, ako sa tam hrdina s osobným čarom ľahko stane úspešným.“46 Druhá oblasť demagogického rozmazávania skutočných problémov organizácie hudobného života a nedostatočného fungovania trhového mechanizmu je v oblasti kritiky hudobného kritika. Nepomohli ani Gorbačovova perestrojka a glasnosť v zmysle načúvania hlasu verejnosti. Tak sa komunistický systém vnútorne deštruoval a podstatným spôsobom k jeho rozpadu prispeli práve umelci z oblasti menšinových žánrov.
Po roku 1989 sa Slovensko „otvára svetu“ v pop music, v konečnom dôsledku najmä globálnemu trhu, čo značne ohrozilo existenciu pôvodnej slovenskej tvorby. Podarilo sa vytvoriť ďalšie dva festivaly s medzinárodnou odozvou – festival country and western Dobro fest Trnava (1992) a medzinárodný festival rocku, folku a populárnej hudby – Pohoda v Trenčíne (1997). Toto obdobie končí rokom 1997, keď sa formuje aj množstvo domácich festivalov lokálneho významu a posilňuje sa regionálna kultúra. Nastupuje však nová konkurencia komerčných médií voči organizovaniu koncertov, ktorá obmedzuje vývoj slovenskej populárnej hudby (spočiatku sa navonok ukazuje ako odovzdávanie výročných cien televízie, rozhlasu, Zlatého slávika od roku 1996 ako slovenského hlasovania poslucháčov, Aurela od roku 2002 ako hlasovania kritikov, charitatívnych podujatí snímaných rozhlasom a televíziou, udeľovaní cien OTO – Osobnosť televíznej obrazovky), neskôr ako programy reality show po roku 2005 (Super star, Big Brother, Let’s Dance…)
40Dokument Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska o malých hudobných formách z roku 1962.
41Josef Kotek – Ivan Poledňák: Teorie a dějiny tzv. bytové hudby jako samostatná muzikologická disciplina. in: Hudební věda XI/1974, č. 4, Jiří Fukač – Ivan Poledňák: K typologickým polarizacím hudby, zejména polarizaci hudby artificiální a nonartificiální. In: Hudební věda 1977/XIV, č.4, s. 316-335
42 Melodie und Rhythmus A.K. In: Populár VII/1975, roč. VII, č. 10, s. 23
43 Braňo Hochel: Poetologické problémy textov populárnej piesne. In: Problémy súčasnej slovenskej populárnej piesne. Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Bratislava 1985, s. 61. (Ďalší autori textov: Pavol Števček, Pavol Plutko, Ján Zambor, Peter Zajac, Igor Wasserberger, Július Kinček, Braňo Hochel, Ján Štrasser, Ladislav Šimon)
44 Ladislav Burlas: Spoločenský význam populárnej hudby. In: Pravda 11.9.1982; Ladislav Snopko – Daniel Mikletič: K poslaniu populárnej hudby, anketa. In: Ľud 7.3.1985, Július Kinček: Problémy populárnej hudby. In: Nedeľa 10, 7.3.1985, ďalšie dokumenty: Peter Brhlovič: K problémom textu a hudby v politickej piesni. In: Zborník prác zo VII. Seminára mladých muzikológov a kritikov, ZSS, Bratislava 1978, Peter Brhlovič: O textech ve slovenské populární hudbě. In: Melodie 1980, č. 7, s. 193, č. 8, s. 225, Daniela Kovářová: Tentoraz o kritike. In: Populár XIII/1981, č. 8, s. 6, Poznatky Petra Brhloviča: In: Populár IV/1972, č. 12, s. 7, Elena Ťapajová: Slovo o slove. In: Populár X/1978, č. 3, s. 12
45In: Populár XIV/1982, č. 7
46Pavol Števček, Pavol Plutko, Ján Zambor: Analýza textov slovenskej populárnej hudby. In: Problémy súčasnej slovenskej populárnej piesne. Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Bratislava 1985, s. 26
47Alena Kručayová: Klavírna tvorba predstaviteľov slovenskej hudobnej kultúry v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. kolokvium Hudobný život na Slovensku. Kontinuita či diskontinuita? 21.-22.3.2007, Žilina
48http://www.upn.gov.sk
49tamtiež. Išlo o prvý z tzv. „židovských zákonov prijatých od roku 1939 do mája 1942 v Slovenskej republike. Obmedzenia počtu židov sa týkali povolaní v „advokácii“, „notárstve“ a v povolaní „redaktorskom“, „Žid môže byť redaktorom len židovského časopisu, ktorý je výslovne ako taký označený a sleduje záujmy židovského vierovyznania a židovskej kultúry.“ Slovenský zákonník. Čiastka 14. vydaná 20. apríla 1939, Ročník 1939. §4 zákona zo dňa 14.marca 1939, č. 1 Sl.z., o samostatnom Slovenskom štáte. Redaktorského povolania sa týkal §10.
50Yvetta Kajanová: Slovník slovenského jazzu. HC, Bratislava 1999, s. 8. U5 Karola Ondreičku roku 1954 získalo podporu iba v univerzitných poslucháčskych kruhoch, širšiu odozvu malo Kvinteto Juraja Hentera.
51Miroslav Balák – Josef Kytnar: Československý rock na gramofonových deskách. Rocková diskografie 1960 – 1997, Indies Rec., Brno 1998, s. B-44, pzo Artia (Podnik zahraničního obchodu) bola podnikom pre export platní do zahraničia, ktorá sa v 60. rokoch odčlenila od Supraphonu.
52hudba a text Zdeněk Cón: Dáš mi šatôčku cez oči, spev Zdeněk Kratochvíl, Zuzka Lonská, 1964, Ladislav Šoltýs: Piesne nášho storočia. In: Populár roč. VIII/1976, č. 1, s. 36
53Pieseň Strose de stroma od Mikisa Theodorakisa roku 1962, slovenský preklad Pod Akropolou. Mikis Thodorakis bol predsedom organizácie demokratickej mládeže Grécka a poslancom za stranu demokratickej ľavice EDA. Je „viaceré piesne sa stali dôležitou zložkou uvedomovacieho procesu v zápase proti gréckej vojenskej junte.“ In: Ladislav Šoltýs: Piesne nášho storočia, In: Populár roč. VII/1975, č. 9, s. 19
54Ladislav Šoltýs: Piesne nášho storočia. In: Populár roč. VII/1975, č. 11, s. 21
Publikované: Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu. In: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 – 122, BEN&M – KH FPVŽU, Žilina 2007, (Ed. Renáta Beličová), ISBN 978-80-969826-2-2
(pokračovanie)