K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu (5)
Návrh periodizácie (zhrnutie):
90. roky 19. storočia – 1918; všeobecné rozšírenie novej harmonickej piesne (prechod od kvintonálnej hudobnej kultúry do harmonickej hudobnej predstavivosti) a novouhorskej piesne, salónna hudba – polky, mazúrky, štvorylky47
1918 – 1934; formovanie zábavnej kultúry mestského typu, recepcia importovaných moderných tanečných útvarov (shimmy, two-step, tango, charleston, rumba, anglický waltz), zahraničné šlágre, vplyv kinohudby, mieša sa tu salónna hudba 19. storočia (opereta, valčíky, populárne kusy európskych majstrov) s novým žánrovo-štýlovým okruhom anglo-americkej proveniencie
1934 – 1939; 1934 vznik prvej slovenskej pôvodnej populárnej piesne Nepovedz dievčatko nikomu (Dušan Pálka a Štefan Hoza), Dita (tango, Alexander Aranyos – Štefan Hoza); ďalej vznikali nové slovenské pôvodné tance – tango, waltz, foxtrot, z ktorých miešaním s prvkami mestského folklóru vznikali hybridné útvary na rozhraní medzi ľudovými piesňami, valčíkmi, polkami, foxami a sú na etiketách SP uvádzané ako veselý fox, slovenský ľudový fox, čardášový fox, čardáš foxtrot, fox – polka
1939 – 1945; represívne zásahy do vývoja a obmedzenia vzhľadom na šíriace sa vojnové udalosti, direktíva a obmedzenia voči národnostným skupinám48 (Židia nesmeli byť redaktormi, vzťahovali sa na nich „Vládne nariadenia zo dňa 18.4. 1939 o vymedzení pojmu Žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach“49) odchod českých hudobníkov, obmedzenia vo vysielaní zahraničných piesní rozhlasu v Bratislave (najmä piesne nepriateľských krajín, teda aj americké a britské), zákaz prevádzky nočných podnikov po 21. hodine, to všetko smerovalo k prvým náznakom diskontinuity;
1945 – 48; pokračuje vývoj tanečnej hudby pred druhou svetovou vojnou v krátkom trojročnom demokratickom vývoji, výraznejšie prenikajú tendencie veľkoorchestrálneho swingu;
1948 – 1955; 1948 centralizácia v organizovaní hudobného života, zrušenie všetkých podnikateľských aktivít v družstvách a malých vydavateľstvách; 1955 etablovanie a všeobecná recepcia slovenskej populárnej hudby prostredníctvom piesní Marína (tango, Gejza Dusík – Andrej Braxatoris, Prečo sa máme rozísť (Pálka…), Tak nekonečne krásna (Dusík…)
1954 zrod moderného jazzu ako žánrovo-štýlovej oblasti (Kvinteto Juraja Hentera, 1954 – 56, U5 – skupina Karola Ondreičku, 1954, pokračovateľom bolo Kvinteto Karola Ondreičku 1956 – 57)50
1957 Tatra revue orchester Juraja Berczellera, rodí sa šansón ako žáner na pôde varieté programov, prvou osobnosťou je Hana Hegerová
1955 – 1966 od ideovo podfarbenej masovej budovateľskej piesne, cez swingový model populárnej piesne, až k vzniku festivalu Bratislavská lýra 1966
1966 – 1977 formovanie autorského zázemia novej generácie textárov a skladateľov, 1974 nové obsadenie skupiny Modus, jeho víťazstvo na Bratislavskej lýre 1977 piesňou Úsmev (hudba Ján Lehotský, text: Kamil Peteraj) poukázalo, že obecenstvo je pripravené pre absorbovanie nového typu populárnej hudby, končí éra „Tin Pan Alley“ oddeľovania skladateľa, textára, interpreta hudobníka a speváka, kde autor hudby je súčasne aj interpretom
1963 vznik slovenského rocku skupina Prúdy (Pavla Hammela), 1964 skupina The Beatmen (Deža Ursinyho), prvý prienik country and western do pop music, 1965 prvá nahrávka slovenského rocku skupiny Beatmen: Break It/Letś Make a Summer, SP Supraphon, Supraphon – Artia (pre zahraničie)51
1967 – 1. československý beatový festival v pražskej Lucerne v decembri 1967, na ktorom vystúpili Dežo Ursiny a skupina Soulmen – získali hlavnú cenu festivalu, ktorej súčasťou bolo nahratie EP platne pre vydavateľstvo Panton a cenu za najlepšie vlastné skladby
1967 – vznik prvej slovenskej bluesovej skupiny Blues Five (spoluzakladateľ Peter Lipa), začiatky blues na Slovensku
1967 Program Milana Lasicu a Júliusa Satinského: Večer pre dvoch Divadlo na korze v Bratislave (1967 – 71), účinkujú tu skupina Prúdy s Marianom Vargom (1967), ďalej Zora Kolínska, Peter Smékal;
1975 vzniká festival Bratislavské jazzové dni ako festival pre úzko profilovaného poslucháča s vyhraneným umeleckým vkusom „náročného“ poslucháča
1977 – 89; nástup hudobných skupín, ovplyvnených rockom, disco soundom, jazz rockom, ktoré chápu svoju produkciu ako tvorivú dielňu pre vznik piesne a jej interpretáciu, splýva skladateľ a interpret, postupne sa rodí nová spevácka hviezda, tak ako ju vníma západná spoločnosť s jej „aurou“ a popularitou, ktorá sa stáva vzorom, sex – symbolom pre teenagerov; 1989 vzniká demokratické prostredie pre vznik novej organizácie hudobného života, prechod od centralizácie k decentralizácii;
1979 – oficiálny zrod folkového žánru, vznik slovenského folkového hnutia Slnovrat, ktoré združovalo rôznych spevákov protest songov s gitarou
1989 profesionalizácia slovenskej scény country and western prostredníctvom manažmentu, profesionalizácia a legalizácia scény gospel music;
1989 – 1997 prienik slovenských skupín do zahraničia, výrazné okúzlenie zahraničnou scénou, po rokoch deficitu informácií začína amerikanizácia kultúry, vzniká množstvo domácich lokálnych a medzinárodných festivalov, zakladajú sa súkromné agentúry a vydavateľstvá, tvorí sa konkurenčné prostredie; po roku 1997 je vkus poslucháča deformovaný masmédiami
1992 vznik medzinárodného festivalu country and western Dobro fest Trnava
1997 vznik medzinárodného festivalu rocku, folku a populárnej hudby Pohoda v Trenčíne
1997 vznik slovenskej elektronickej tanečnej hudby (rap, house music, hip hop, drum and bass)
Záverečné hodnotenie progresivity
Otázky izolácie a zaostávaní vývoja slovenskej populárnej hudby hudby za svetovými trendami, ktoré o slovenskej populárnej hudbe a jazze vyslovili v prvých prácach Igor Wasserberger, Ladislav Šoltýs a Július Kinček, boli pre našu scénu pravdivé len v začiatkoch 20. storočia, kedy oneskorená industrializácia Slovenska spôsobovala dlhodobé pretrvávanie ľudovej hudby, ako tanečného a zábavného žánru. Prirodzené asimilovanie nového typu tanečnej hudby zvonka bolo prerušené v prvom štádiu nástupom fašistickej a nacionalistickej kultúrno – politickej ideológie. Po roku 1948 diskontinuitu spôsobovali ideologické zásahy komunistickej diktatúry pri formovaní socialistického realizmu, neskôr pri konsolidácii po roku 1970. Najväčšie chyby a prehrešky dobovej ideológie komunizmu prenikli do oblasti stredného prúdu, kde sa dlho hľadala náväznosť na istý model, vhodný pre asimiláciu v slovenskom prostredí – sovietska estráda v 50. rokoch, talianska populárna pieseň koncom 50. rokov pri kontaktoch s festivalmi v San Reme, hity francúzskeho šansónu zo začiatku 60. rokov, módne dobové tance – napríklad letkiss52 fínskeho pôvodu, grécka angažovaná pieseň53 z roku 1962, rakúska produkcia Uda Jürgensa zo 60. rokov a pod. Obdobie rock and rollu prebehlo na Slovensku len ako súčasť tanečnej produkcie v oblasti swingového modelu populárnej hudby začiatkom 60. rokov. Podobne sa odrazili začiatkom 60. rokov aj isté znaky módnej vlny twistu.
V prípade nástupu moderného jazzu v roku 1954 (Kvinteto Juraja Hentera, U2 Karola Ondreičku) nemožno hovoriť o zaostávaní vývoja, keďže o začiatkoch moderného jazzu v USA hovoríme až s nástupom be bopu roku 1942. Ak berieme do úvahy, že Kvinteto Juraja Hentera prinieslo na Slovensko cool jazz, skupina Karola Ondreičku (neskôr Kvinteto Karola Ondreičku roku 1956) west coast jazz, bolo to takmer v súlade s ich nástupom vo svete. Problém bol v recepcii obecenstva, ktoré bolo menšinové. Podobná bola pozícia jazzu v tomto období aj vo svete.
O širokom akceptovaní slovenskej rockovej hudby medzi mládežou možno hovoriť už roku 1965. Ak berieme do úvahy, že rok 1954 sa pokladá za oficiálny štart rock and rollu, prvé výrazné úspechy Beatles prebehli roku 1962 – 63, rok 1965 nebol žiadnym historickým deficitom v nadväznosti na svetový vývoj. Naopak, nahrávky Beatles zneli v slovenskom rozhlase v Bratislave pravidelne od decembra 1964 a ich úspešnosť odštartovala nahrávka A Hard Day ‘s Night.54
Problém predstavovala bluesová scéna, ktorá profesionálne disponované zjavy priniesla až v druhej polovici 60. rokov (1967 vznik bluesovej skupiny Blues Five), inak prenikali autentické formy blues a vlna revivalizmu len prostredníctvom britskej rockovej scény. Nedostatočne rozvinuté prostredie a neskôr i ideologické zásahy sa odrazili v oblasti tzv. malých javiskových foriem, v ktorých text, spoločenská kritika, alebo politická satira zohrávali dôležitú úlohu. V roku 1958 prvá spevácka osobnosť slovenského šansónu odišla do Prahy (Hana Hegerová), ďalšia prešla na pozície stredného prúdu (Zora Kolínska po roku 1971), alebo angažovanej politickej piesne v duchu dobovej kultúrnej politiky konsolidácie roku 1975 (Milka Došeková), či orientácie šansónového žánru na ruské romance (Zoro Laurinc).
Hudobné amatérstvo a nedostatočná profesionálna kvalita sa údajne dlho odrážali aj na scéne country and western. To bol dôvod, prečo prvé platne osobností country vychádzajú až po roku 1989. Začiatky tejto scény sa premietajú do stredného prúdu roku 1963. Toto hnutie však existovalo podľa sekundárnych prameňov už v 50. rokoch v trampskom hnutí. Nemôžeme však vzhľadom na nedostatočný výskum realizovaný v tejto oblasti presne určiť rok, ktorý je významný z hľadiska vývoja žánru country and western na Slovensku.
Čiže celkom jednoznačne môžeme povedať, že jazz a rockový žáner za vývojom nezaostával, problém bol vo všeobecnom rozšírení, keďže išlo o žánre, ktoré mali západný charakter z hľadiska spôsobu prezentácie a používania hudobných i mimohudobných prostriedkov. Jazz ako umelecká forma zdôrazňuje slobodu improvizácie, rock smeruje k vyjadreniu napätia a agresivity. Keďže ich vládna garnitúra vnímala ako menšinové, nezasahovala do nich, ale ich ani nepodporovala. Ideologické vplyvy sa prejavovali najmä v tanečnej produkcii, v strednom prúde, hitovej produkcii, kde sa zásahy odrazili vo forsírovaní neaktuálnych trendov vo svete. Dokonca aj poslucháč, „ľud“, ktorým sa establishment vo vládnych dokumentoch a nariadeniach tak často oháňal, odmietal masové piesne. Obľubu budovateľských, mládežníckych a pionierskych piesní totiž zastierala preferencia ľudovej hudby. Dodnes sa na tanečných zábavách vidieckeho charakteru miešajú ľudové útvary, salónna hudba, tanečná hudba a útvary, vznikajúce po roku 1963 – polka, valčík, čardáš, tango, rock and roll atď. Pod vplyvom moderného trendu súčasnej world music sa však aj pohľad na preferenciu ľudovej piesni v tanečnej hudbe na Slovensku od roku 1934 do roku 1955 musí prehodnotiť.
Z hľadiska estetiky moderny a postmoderny, éra paródie, irónie nastáva začiatkom 80. rokov v skupinách Demikát, 300 HR, Maťkovia Martina Burlasa, Robo Grigorov, Ventil RG, Vidiek. Z historického hľadiska ojedinelé boli experimenty Františka Tugendlieba v tejto oblasti v jeho free jazzovej parodujúcej koncepcii mládežníckych piesní musica iugens už roku 1954. Postmoderné techniky paródie a irónie po roku 1982 sú ideálne z hľadiska vyjadrenia paradoxnej situácie, v akej sa populárna hudba na Slovensku nachádzala. Na jednej strane v manažmente orientácia na hudbu socialistických a spriatelených krajín, na druhej strane z hľadiska progresivity dominantnosť tých žánrov, ktorých kolíska sa nachádzala v USA a Británii, teda v politike studenej vojny znepriatelených krajinách. Samotná podstata týchto žánrov vychádzala zo slobody myslenia, tvorivosti a možnosti vyslovenia slobodného názoru aj za cenu omylu. Ak sa jazz a rock dostali do systému v kontrolovanom a policajnom štáte, kde si každý mohol myslieť len to, čo sa oficiálne proklamovalo, bolo v súlade s diktatúrou proletariátu, ateizáciou a politikou studenej vojny proti imperializmu, ideológia bola základným rozporom vo vnútri vývoja slovenského jazzu, rocku a v konečnom dôsledku aj ostatných žánrov. Bola prvotnou bariérou pre absorbovanie typických znakov novo vznikajúcej tvorby.
príspevok je súčasťou projektu apvv 20 – 062305
Yvetta.Kajanova(at)fphil.uniba.sk
Publikované: Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu. In: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 – 122, BEN&M – KH FPVŽU, Žilina 2007, (Ed. Renáta Beličová), ISBN 978-80-969826-2-2
(koniec)