Vývoj a formovanie slovenského rocku v období 1960 – 1968 (3)
Slovo, texty, poézia v slovenskom bigbíte
Slovenský tvorcovia bigbít v počiatočnej fáze nevenovali pozornosť problematike textov. Pôsobilo tu mnoho skupín, ktoré texty jednoducho nepotrebovali, lebo hrávali inštrumentálne skladby podľa vzoru The Shadows, Spotnics atď. Vo svojich začiatkoch sa slovenská rocková scéna uchyľovala k preberaniu alebo kopírovaniu cudzích vzorov a ich skladieb. Po uvedomení si významu autentickej hodnoty kompozície a pokusoch o vlastnú tvorbu sa začali venovať aj textovej stránke vokálno inštrumentálnej hudby. Najprv prevládal akýsi úzus o správnosti angličtiny ako jediného prípustného jazyka, ktorý je vhodný pre beatovú koncepciu a charakteristiky rodiaceho sa rockového žánru. Toho sa pridržiaval napríklad Dežo Ursiny, ktorý dlhé roky odmietal texty v slovenskom jazyku. Ursiny v skupinách The Beatmen, Soulmen a New Soulmen používal anglický jazyk. Jediná skladba v jeho repertoári v slovenčine bola Keby som bol Nór od Tomáša Janovica. Sám textár-básnik si na okolnosti adaptovania tejto piesne skupinou nespomína, ale domnieva sa, že spoluprácu sprostredkoval Juraj Lihosit.25 Peter Petro: „Myslím si, že to malo niečo spoločné s televíznym programom, pre ktorý sa to robilo (to bola pravda, pozn. autora). Momentálne si nepamätám, či to Lihosit režíroval.“26. Je pravdepodobné, že im Janovicovu báseň ponúkla televízia pre vystúpenie Lasica-Satinský a kapele Beatmen sa hodila pri spoločných vokáloch.
Dežo Ursiny – Tomáš Janovic: Keby som bol Nór
Keby som bol, keby som bol Nór,
ceruzku si kúpim Kohinor,
keby to však zrazu na mňa prasklo, prasklo,
budem písať iba prstom na sklo,
keď sa bledý mesiac kníše.
Cítiš ako z toho slova
iskrí láska Rómeova,
celý svet sa vážne zažne,
pri tom slove plnom vášne. ://
Hala hala bala, hala hala bala…
Hala hala bala, hala hala bala…
Bledý mesiac by sa knísal
a ja by som čosi písal,
čosi čo sa v noci píše,
Bledý mesiac by sa knísal
a ja by som čosi písal,
čosi čo sa žene píše,
keď sa bledý mesiac kníše.
Keby som bol, keby som bol Nór,
keby som bol, keby som bol Nór,
keby som bol, keby som bol Nór…
Tento text je raritný z niekoľkých dôvodov. Je to, pokiaľ je nám známe, jediný príspevok Tomáša Janovica do oblasti beatovej hudby, pretože dovtedy sa pohyboval skôr v strednom prúde, resp. v piesňach šansónového charakteru či humorných skladbách. Ďalej, bigbeat priveľmi nesiahal po humorných témach, možno z podvedomej obavy, že by tým znížil alebo znevážil vlastné umelecké ambície, ktoré boli dosť vysoké. Na druhej strane táto pieseň dokumentuje vtedajšiu generačnú symbiózu a pocit spolupatričnosti – na jednej lodi boli dramaturgovia, scenáristi, herci (v tomto prípade komická dvojica Lasica+Satinský), básnici, filmári a iní.
U Deža Ursinyho však táto spolupráca s autorom slovenského textu ostala na dlhé roky výnimočná. Vo svojom ďalšom vývine odmietal slovenčinu a komponoval piesne na anglické texty, (kým nenašiel kongeniálneho spolupracovníka v osobe básnika Ivana Štrpku). V tomto období hľadal spolupracovníkov, ktorí by mu pomáhali skladať texty v anglickom jazyku. Medzi nich patrila aj jeho mama Elena Ursinyova. Takto vznikla skladba Baby do not Cry. Pani Ursinyova v knihe o Dežovi Pevniny a vrchy priznala, že nemala žiadnu textársku ani básnickú skúsenosť. Na obchodnej akadémii ich učili hlavne odborné texty a obchodnú korešpondenciu27.
Myslíme si, že text má svoju poetiku a podarilo sa v ňom vytvoriť atmosféru. Anglický jazyk je tu na dobrej úrovni. Napríklad fráza „ now we had better leave“ („teraz by sme mali radšej odísť“) je dôkazom o dobrej znalosti anglického jazyka na vyššej úrovni. Napriek faktu, že Dežo a jeho spoluhráči mali obmedzený prístup ku anglickému jazyku, ich výslovnosť je dobre zvládnutá aj vďaka napočúvaným skladbám v angličtine. V texte je vidieť snahu o vytvorenie kvalitného rýmu, napríklad v druhom a štvrtom verši – „mommy will tell you a nice story, you are too small yet to be worried“. Text určite nepatrí do kategórie jednoduchých ľúbostných skladieb typu „baby I love you“, práve naopak, môžeme tu nájsť množstvo umeleckých prostriedkov a metaforických prirovnaní. Napríklad „Now we had better leave, for wonderland with little Alice, We’ll be late and miss the white rabbit“[“Teraz by sme už mali radšej odísť, s malou Alicou do krajiny zázrakov. Prídeme neskoro a nestihneme bieleho králika“]. Aj keď sa niektoré slová môžu vzhľadom na význam piesne zdať zbytočné, v piesni zastávajú funkciu výplnkového slova, vďaka ktorému je zachovaný rytmus skladby.
V anglickom jazyku nie je prízvuk viazaný na dĺžeň. Angličtina nepozná dĺžky. Slovo „love“ sa môže spievať krátko ako „lau“ alebo s dĺžkou ako „láu“ bez toho, aby sa to pociťovalo ako neprirodzené. Oproti tomu v slovenčine je neprirodzené, ak niekto predlžuje slová, kde nie je dĺžeň (napr. „sóm“ alebo „déň“). Jediná tolerancia, kde sa takéto riešenie pociťuje prirodzene, je ľudová pieseň. Preto niektoré slová skupiny Prúdy najmä z platne Zvonky zvoňte vyznievajú prirodzene, hoci porušujú prirodzené dĺžky („zvóňte“, „sén“, „svét“ atď.)
Ursiny robil hudbu až na hotový text. Už v kapele The Beatmen bol veľký dôraz na spoločné viachlasné vokály. Tomu musela byť podriadená aj textová zložka. V Soulmen bola rovnako kladená dôležitosť na vokálnu časť.
(pokračovanie)
24. Jaslovský, Marian: Collegium Musicum. Bratislava : SLOVART, 2007, s. 45.
25. Rozhovor s Tomášom Janovicom cez email vo februári 2011.
26. Rozhovor s Petrom Petrom cez email v marci 2011.
27. Jaslovský, Marian: Dežo Ursiny – Peniny a vrchy. Bratislava : Slovart, 1997, s. 33.
Vývoj a formovanie slovenského rocku v období 1960 – 1968
Autor: Daniel Hevier
Publikované: Musicologica 1/2011
http://www.musicologica.eu/?p=223