Ultraphon - Prehľad a história
Zrod gramofónovej značky Ultraphon je spojený s počiatkami koncernu menom Heinrich J. Küchenmeister & Co. KG, ktorý na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia podnikal v oblasti zvukových médií. Vo februári 1925 ho založil nemecký vynálezca a podnikateľ Heinrich J. Küchenmeister (1893 – 1971), ktorý si s pomocou holandského bankového kapitálu zaumienil, že bude obchodne využívať rôzne patenty z oblasti elektroakustiky. 13. augusta 1925 v Berlíne-Lichtenbergu založila Küchenmeisterova komanditná spoločnosť s ďalšími partnermi akciovú spoločnosť Deutsche Ultraphon AG (DUAG), ktorej náplňou bola výroba a predaj gramofónov. Na jar roku 1929 sa DUAG zlúčil s holandskou spoločnosťou NV Küchenmeister's Internationale Ultraphoon Maatschappij (Intraphoon) so sídlom v Amsterdame. V súvislosti s nástupom zvukového filmu, moderných tancov a dopytu po populárnych pesničkách sa nový koncern rozhodol rozšíriť svoje podnikanie o v tom období pomerne lukratívnu výrobu šelakových platní a jej distribúciu. Cieľom firmy bolo vybudovanie vlastnej nahrávacej produkcie v Nemecku.
Schéma usporiadania identifikačných údajov na etikete Ultraphon
Prvé platne prišli na trh na jeseň roku 1929 pod značkou Ultraphon. Pod vedením hudobného producenta Herberta Grenzebacha (1897 – 1992) vznikol v krátkom čase rozsiahly repertoár. Medzi umelcov Ultraphonu patrili aj Marlene Dietrichová (1901 – 1992), Joseph Schmidt (1904 – 1942) alebo Erich Kleiber (1890 – 1956). Nahrávky sa vyznačovali na tú dobu nezvyčajne dobrou kvalitou zvuku, na čom mali zásluhu predovšetkým zvukoví inžinieri Hans-Karl von Willisen (1906 – 1966) a Paul-Günther Erbslöh (1905 – 2002). Ako nahrávacie štúdio sa využívala tanečná sála záhradného baru Victoria-Garden. Küchenmeisterov koncern mal okrem iných zaregistrovanú aj značku Supraphoon. Gramoplatne tejto značky vychádzali v rokoch 1929 – 1931 pre nemecký trh. Išlo o prvé využitie neskôr najznámejšej československej značky a vydavateľstva Supraph(o)on.
Generálne práva na zastupovanie Ultraphonu v Československu získala v roku 1929 pražská firma Ravitas s.r.o., ktorej hlavnými podielnikmi boli bratia František Valentini (1893 – 1947) a Jan Valentini (1891 – 1970) a obchodník Gustav Sušický (1878 – 1944). Firma od počiatku zabezpečovala okrem nahrávok nemeckého Ultraphonu aj nahrávanie a vydávanie českých (a neskôr aj slovenských) umelcov na tejto značke. Ich nahrávky sa na domácom trhu objavili koncom roku 1929. Natáčali sa v berlínskom nahrávacom štúdiu materskej firmy DUAG, neskôr začali nemeckí technici prichádzať s nahrávacou technikou do Prahy. Firma Ravitas spočiatku distribuovala aj početné nahrávky určené pôvodne pre nemecký katalóg. Prevzala aj distribúciu etikiet Musica Sacra a Orchestrola (pozri tiež) a zaviedla vlastné lacné pobočné značky – v roku 1932 Artona, v roku 1933 Selekton a na krátku dobu tiež Ultraphonet. Slovenské nahrávky sa však na týchto značkách nenachádzali.
Kvôli neprehľadnej štruktúre koncernu sa DUAG v júli 1931 dostal do platobných ťažkostí a 28. novembra 1931 vyhlásil bankrot. V marci 1932 v konkurznom konaní prevzala jeho aktíva vrátane matríc a lisovne berlínska firma Telefunken (pozri tiež), ktorá následne 26. júla 1932 založila vlastnú nahrávaciu spoločnosť Telefunkenplatte G.m.b.H. Firma Ravitas dostala ponuku odkúpiť niektoré v Nemecku nepredajné platne s československým repertoárom i obchodnú značku Ultraphon pre využitie v Československu. Aktíva nemeckého Ultraphonu v ČSR predstavovali takmer 1 milión Kč. Spoločnosť Ravitas síce požadovanú čiastku v hotovosti nemala, ale podarilo sa jej dohodnúť dvojročný splátkový kalendár – a ten skutočne dodržala. V roku 1933 tak bola československým ministerstvom obchodu povolená a so spätnou platnosťou od 1. januára 1932 zapísaná firma Ultraphon a.s. pro průmysl a obchod gramofonový so sídlom na Klimentské ulici č. 32 v Prahe, ktorá prevzala všetky aktíva a pasíva od firmy Ravitas. Spoločnosť vlastnila práva na ochranné známky Ultraphon (iba v Československu) a Supraphon (celosvetovo s výnimkou Holandska a jeho vtedajších kolónií). Tá však v predvojnovom období nebola pre označenie gramoplatní využitá, v roku 1932 bola použitá pre názov elektrického gramofónu, ktorý vyrábala firma Ultraphon.
Československý Ultraphon spočiatku čelil koordinovanému tlaku zahraničných koncernov a ich kartelovej cenovej politike. Pre nahrávanie svojich gramofónových platní postupne získal väčšinu popredných československých umelcov a hudobných telies. Vydavateľstvo sa zameriavalo na domáci repertoár a intenzívne spolupracovalo s rešpektovanými inštitúciami a organizáciami. Realizoval významné zákazky pre Radiojournal (neskôr Československý rozhlas), sokolské hnutie a nahrával tiež početné prejavy popredných kultúrnych a politických osobností. Na etikete Ultraphon vyšlo aj mnoho desiatok nahrávok v nemčine určených ako pre domáce, nemecky hovoriace obyvateľstvo Československa, tak pre Nemecko a Rakúsko. Československý Ultraphon distribuoval od polovice 30. rokov tiež gramoplatne nemeckej firmy Telefunken a obe firmy si vzájomne nahrávali a vymieňali matrice.
Datovanie nahrávok gramofónovej značky Ultraphon podľa matričných čísiel
Gramofónová firma s presláveným sloganom „Utraphon – verný tón“ („Ultraphon spiegelt den Ton“) bola spolu s ďalšími pomocnými a vedľajšími firmami z oblasti zvukového priemyslu v roku 1945 na základe dekrétu prezidenta Edvarda Beneša (1884 – 1948) znárodnená vyhláškou č. 925/1945 Ústredného listu I, jej produkcia bola zlúčená s produkciou ďalšej československej gramofónovej firmy Esta (pozri tiež) a od 7. marca 1946 (so spätnou platnosťou k 1. januáru 1946) prevedená pod pôsobnosť novo založeného národného podniku Gramofonové závody, n.p. (GZ) so sídlom v Prahe na Klimentské ulici č. 32 (v rovnakej budove, kde sídlil Ultraphon). Právnym nástupcom firiem Ultraphon a Esta sa stala dodnes existujúca firma Supraphon, založená pôvodne ako distribučná spoločnosť národného podniku GZ pre export československých gramoplatní do zahraničia. Platne s etiketami Ultraphon však GZ lisovali ešte zhruba do roku 1949, kedy materská spoločnosť Ultraphon už dávno neexistovala.
