[1933] Zem spieva (dokumentárny film)
Najznámejší film etnografa, režiséra, zberateľa a fotografa Karola Plicku. Základné dejovou osnovu tvoria vidiecky život s večným prírodným kolobehom od konca zimy a zrodu jari až k jeseni s vinobraním ako posledným darom slnka. Pre jednotlivé výjavy, odohrávajúce sa v jednotlivých ročných obdobiach, si autori zvolili vlastnú básnickú zákonitosť.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
| Názov: | Zem spieva |
| Výroba: | Slovenská filmová spoločnosť / Matica Slovenska z podpory prezidenta T.G.Masaryka |
| Krajina: | Československá republika [Slovenská republika] |
| Rok vydania: | 1933 |
| V kinách: | 27.10.1933 (Slovensko); 28.10.1933 (Česko) |
| Dĺžka: | 63 min. 20 sek. |
| Formát: | ČB, zvukový |
| Žáner: | dokumentárny / hudobný |
| Réžia: | Karel Plicka |
| Scenár: | Karel Plicka |
| Kamera: | Karel Plicka |
| Producent: | Ladislav Kolda |
| Strih: | Alexander Hackenschmied |
| Hudba: | František Škvor |
| Autor medzititulkov: | Ján Smrek |
| Hrá: | Orchester Národného divadla v Prahe |
| Spev: | Štefa Hoza, Pěvecké sdružení pražských učitelek |
| Ocenenia: | 1934 - Pohár mesta Benátky za najlepšiu réžiu v kolekcii československých filmov (Extase, Řeka, Zem spieva, Bouře nad Tatrami) na 2. Biennale Benátky. |
Najznámejší film etnografa, režiséra, zberateľa a fotografa Karola Plicku. O tomto filme sa vraví, že je jedinečný v štyroch svojich zložkách a to scénaristicko-réžijnom spracovaní námetu, v strihovej skladbe, v dokonalej fotografii a hudbe. Tým najlepším však zostáva, že tieto štyri zložky veľmi dobre do seba zapadajú. Film nemá osobitú líniu, ale vo svojej vnútornej skladbe, zvláštnej svojim spôsobom ju ani nepotrebuje. Hlavným hrdinom je sám život. A tento rytmus života v básnickom uchopení je celým nosníkom tohto filmu. Príroda tu nie je len kulisa, ale samotná súčasť celého života, a tento život z nej navyše aj pramení. Základnú dejovú osnovu tvorí vidiecky život s neustálym prírodným kolobehom od konca zimy až do jesene. Originálny negatív filmu zhorel pri požiari v zlínskych ateliéroch v roku 1944. Zo zachovanej nekompletnej kópie sa v roku 1945 vyrobili dva double negatívy a až v roku 1983 sa pod gestorstvom režiséra Martina Slivku film nanovo skompletizoval aj s novou nahrávkou pôvodnej hudby. Vo svojej dobe išlo o unikátny dokument, vonkoncom sa odlišujúci od vtedajšej filmovej tvorby. Na výrobe sa okrem spoločnosti Lloyd podieľala Matica slovenská a jeho vznik podporil aj vtedajší prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk.
Po vzniku Československa v druhej polovici 20. rokov minulého storočia rozšírila Matica slovenská činnosť národopisného oddelenia aj o film. Zásluhu na tom mal hudobný vedec Karol Plicka (1894 - 1987), ktorý pre Maticu pracoval od roku 1923 ako zberateľ ľudových piesní. Vedľa zapisovanie piesní a fotografovanie krojov začal s kamerou značky Pathé filmovať ľudové slávnosti a zvyky. U Plickova filmového debutu Za slovenským íudom (1928), z ktorého sa zachovalo len torzo, dobová kritika vyzdvihovala najmä dokumentačné hodnotu. Ani jeho druhý celovečerný film Po horách, po dolách (1929) neprekročil odborne dokumentačné rámec. Keď sa Plicka podarilo začiatkom 30. rokov získať zvukovú kameru, vytvoril svoje hlavné dielo Zem spieva (1933), ktorým zaujatý folkloristi preukázal nielen poučení a sžitost sa zobrazovanými javy, ale priniesol aj nové estetizujúcich prvky. V poetickom dokumente Zem spieva zhrnul svoje doterajšie skice a filmové materiály, doplnil ich novými výjavy a vytvoril filmovú báseň, čerpajúci z bohatej studnice ľudovej kultúry slovenského národa. Základné dejovou osnovu tvoria vidiecky život s večným prírodným kolobehom od konca zimy a zrodu jari až k jeseni s vinobraním ako posledným darom slnka. Pre jednotlivé výjavy, odohrávajúce sa v jednotlivých ročných obdobiach, si autori zvolili vlastnú básnickú zákonitosť. Zábery Prahy a Bratislavy predstavujú prológ, detské hry vo voľnej prírode zase epilóg filmu. Zoradený materiál sa stal podkladom pre vytvorenie hudobného sprievodu, potom sa definitívnym strihom na nahranú hudbu Františka Škvora docielila esteticky pôsobivá jednota obrazovej a zvukovej zložky diela. Na výslednom tvare mal významný podiel ako strihač Alexander Hackenschmied, československý dokumentarista, inšpirovaný skúsenosťami sovietskej filmovej avantgardy. Hoci je Zem spieva zvukovým filmom, použil Plicka poetické mezititulky, ktorých autorom bol básnik Ján Smrek. Film vznikol bez scenára, na základe autorskej predstavy celku, ktorá sa v procese realizácie stále konkretizovala a dotvárala. Vo svojej dobe sa film u domáceho publika nestretol s patričným ohlasom, aký by si zaslúžil. Jeho kvality však boli už vtedy ocenené v zahraničí, kde spolu s filmami Rieka, Extase a Búrka nad Tatrami získal za najlepšiu réžiu Pohár mesta Benátok na druhom ročníku medzinárodného Biennale 1934. Aj po sedemdesiatich rokoch, keď vývoj dokumentárneho filmu, doznal v technológii aj vo filmovej reči značných zmien, nestratilo toto priekopnícke dielo nič zo svojej umeleckej pôsobivosti.
Natáčanie prebiehalo v lokalitách: Bratislava, Devínsky hrad, Dunaj, Vysoké Tatry, Liptovská Lúžna, Ganič, Iza, Heľpa, Štôla, Jasiňa, Košecké Rovné, Zliechov, Štrba, Telgárt, Polomka, Ábelová, Levoča, Čajkov. Do filmu bola začlenená väčšina záberov z filmu Jaro na Podkarpatské Rusi (1928).
PESNIČKY VO FILME:
1. Raj chlapcov a dievok na horách
2. Čertovo kolo
3. Morena
4. Tancovala a neznala
5. Ore Janík, ore
6. Keby mňa mamka
7. Pofukuj, povievaj
8. Ej, zalužicki poľo
9. Duby, duby, železné duby
10. Gajdoško s gajdami - cip, cip, cipurušky
TRAILER:
