Choď na obsah Choď na menu
 


BERCZELLER, Juraj

 

 

(*1914 - †2008)
Významný hudobník, klavirista, kapelník, dirigent, hudobný skladateľ a aranžér v oblasti populárnej hudby a jazzu, príležitostný herec a tvorca kabaretu. Známy aj ako George Best. Jeden zo zakladateľov modernej slovenskej populárnej hudby 20. storočia. Pôvodným povolaním lekár.

 

juraj_berczeller_1964_o_zeman_rf2.jpg

 

Popis umelca: klavirista, kapelník, dirigent, hudobný skladateľ, aranžér, herec a tvorca kabaretu
Rodné meno: Juraj Berczeller
Umelecké meno: György Berczeller, George Best
Prezývka: Ďuribáči, Bercibáči
Narodenie: 4. február 1914, Ipeľské Šahy (Ipolyság), Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie: 20. október 2008 (94 rokov), Sydney, Austrália
Žáner: jazz, blues, swing, latino, pop
Nástroje: klavír, klávesové nástroje
Roky pôsobenia: 1940 - 2008
Skupiny: Magyar revue tánc zenekar (1940 - 1943, 1945, Maďarsko), Orchester Juraja Berczellera (1950 - 1955), Big Band PKO (1956), Tanečný orchester Juraja Berczellera (1957 -1968), George Berczeller Combo (1969 - 2008)
Vydavateľstvá: Supraphon, Opus, Polskie Nagrania Muza
Súvisiace heslá: ORCHESTER JURAJA BERCZELLERA

 

ŽIVOTOPIS:

Juraj Berczeller sa narodil v Šahách (vtedy Ipeľských Šahách) v rodine hoteliéra. Po maturite v rodisku, sa prihlásil na štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. Študoval tam v rokoch 1933 – 1939. Po násilnom uzavretí pražských vysokých škôl v roku 1939 sa vracia do svojho rodiska. No v dôsledku prvej Viedenskej arbitráže Šahy a veľká časť južného Slovenska boli pripojené k Maďarsku.

Počas svojho pobytu v Prahe, prišiel do styku s tamojším kultúrnym, zvlášť hudobným dianím. Ovplyvnili ho osobnosti ako Jan Rychlík, Jiří Traxler, Kamil Běhounek a samozrejme Jaroslav Ježek. Bol častým hosťom Osvobozeného divadla. Na klavíri hral od detstva a počas svojho pražského pobytu sa natoľko zdokonalil, že sa stal akceptovaným hráčom na tento nástroj. Súkromne navštevoval hodiny hry na klavír. Vyučoval ho Ervin Schullhoff, klavirista v legendárnom orchestri Jaroslava Ježka. Po návrate domov sa stal príležitostným klaviristom v miestnej kaviarni. Potom odišiel do Budapešti, aby pokračoval v štúdiu medicíny, ktoré však krátko pred dokončením prerušil. V roku 1940 ho angažovali do popredného budapeštianskeho orchestra Magyar revue tánc zenekar. Hral v ňom tri roky. Sľubne rozvíjajúca sa hudobnícka kariéra predčasne skončila, nakoľko bol vystavený rasovej perzekúcii. Vďaka svojmu štúdiu medicíny dostal možnosť pracovať v jednej budapeštianskej nemocnici, ktorá fungovala za ekonomickej podpory švédskeho Červeného kríža a ochrannej ruky švédskeho diplomata Raoula Gustava Wallenberga.

Po skončení druhej svetovej vojny druhej svetovej vojny sa vrátil späť do orchestra. V roku 1945, počas zájazdu vo Viedni, sa rozhodol, že tam zostane. Vyše roka tam hral so svojim triom po nočných kluboch americkej armády. Tu sa aj oženil. V roku 1946 sa rozhodol pre svoj navrat do svojej vlasti. V tom istom roku ukončil svoje štúdiá medicíny. Pôvodne sa chcel vrátiť k medicíne, nakoniec sa rozhodol pre kariéru profesionálneho hudobníka. Postupne hral v hoteli Imperial v Košiciach, viacerých hoteloch vo Vysokých Tatrách a v hoteli Royal v Piešťanoch. Tu hral v triu, spolu s Gejzom Toperczerom, ďalším klaviristom a Gustávom Offermannom, hráčom na bicie nástroje. Nakoniec zakotvil na viac rokov v Bratislave. V rokoch 1948 – 1950 hral spolu s huslistom Štefanom Bugom starším, v bratislavskej kaviarni Park na Hviezdoslavovom námestí. V období rokov 1950 – 1955 vytvoril vlastný inštrumentálny súbor, s ktorým účinkoval vo vtedajšom centre bratislavského nočného života, v Redute. Sprevádzal mnohých, vtedy popredných československých spevákov (Rudolf Cortés, Jiřina Salačová, Viera Racková, Standa Procházka, Hana Hegerová, vtedy vystupujúca ako Hana Farkašová). Viacerí odborníci sa dokonca domnievajú, že bol to práve on, čo objavil u Hany Hegerovej jej spevácky talent a odštartoval úspešnú a dlhoročnú umeleckú kariéru dvojice Milan Lasica a Július Satinský. Objavil Zuzku Lonskú.

V roku 1952 začal nahrávať gramofónové platne s piesňami v podaní ďalších interpretov (Bea Littmannová, Zuzka Lonská, Nelánia Olláryová, Jozef (Ján?) Csík, B. Hanák, P. Maurery, František Krištof Veselý a i.). Prostredníctvom jeho kapely (na platniach často označovanej aj ako Rytmická skupina Juraja Berczellera) sa dostali na platne skladby, ktoré sa stali evergreenmi (Keď harmonika tíško znie, Svetlo a tieň) a obnovil tango J. Franka Zemplínského Skôr, než odídeš so speváčkou Beou Littmannovou. Vtedy nahral aj jednu zo svojich ojedinelých skladieb, swing Myší bál s textom Alexandra Karšaya v podaní Zuzky Lonskej. V roku 1953 sa jeho kapela dostala na čelo súborov, ktoré nahrávali na platne. V päťdesiatych rokoch to bolo viac ako 40 piesní. V roku 1956 zostavil Big band pre potreby bratislavského PKO, ale už po roku dostal angažmán v Tatra kabarete, kde hral najprv v triu a neskôr s malou inštrumentálnou skupinou. Legendárne trio okrem Berczellera tvorili: Pavel Polanský (bicie nástroje) a František Havlíček (kontrabas). Orchester pod vedením Juraja Berczellera (nazývaný aj Orchester Tatra Revue) sa stal trvalou oporou hudobného zázemia Tatra revue prakticky po celú dobu jej existencie. Dôležitým členom novovzniknutého telesa bol profesionálny hudobník a organizátor Pavol Zelenay. Vďaka osobnosti J. Berczellera a vďaka úrovni jeho orchestra sa Tatra revue stala centrom, kde sa stretávali mnohí tvorcovia pôsobiaci v šou-biznise. Bola to nielen skutočná "liaheň" talentov, ale hlavne dôležitý odrazový mostík novej mladej nastupujúcej generácie interpretov slovenskej populárnej hudby. V roku 1966 si zahral epizódnu postavu v prvej slovenskej gangster-revue Škandál v Melodias banke. Autorom scenáru tejto televíznej hudobnej komédie bol Július Satinský a účinkoval v ňom aj celý Tanečný orchester Juraja Berzellera.

V roku 1968 sa rozhodol pre emigráciu do Austrálie, kde žila jeho sestra. Odišiel so svojou manželkou Alžbetou a synom Tomášom (?).

V rozhlasovom archíve zanechal vyše 100 nahrávok populárnych piesní s poprednými interpretmi ako boli napríklad manželské duo Zuzka Lonská a Zdeněk Kratochvíl, Jozef Krištof, Zdeněk Sychra, Marcela Laiferová, Jana Beláková, Dušan Grúň a Tatjana Hubinská. So svojim orchestrom ako hosť sa podieľal na nahrávaní legendárneho albumu skupiny Prúdy – Zvoňte, zvonky. V emigrácii, až do svojej smrti, hrával na klavíri so svojim kombom v kluboch a reštauráciách v Sydney. Rok hral aj na Novom Zélande. Po novembri 1989 navštívil svoju vlasť iba raz. Bolo to v roku 2005. Zahral si 4. júna na spomienkovom koncerte v Štúdiu L+S, tam kde v roku 1957 spoluzakladal Tatra revue. V roku 2009 mu magistrát rodného mesta Šahy udelil Cenu mesta in memoriam pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín.


OCENENIA:

  • 2004 - Cena ministerstva kultúry SR za prínos k slovenskej kultúre odovzdaná slovenskou veľvyslankyňou Annou Tureničovou v Austrálii
  • 2009 - Cena mesta Šahy in memoriam pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín.


DISKOGRAFIA:

SP:
(výber)

  • WERNEROVÁ, Erna: K šťastiu nám už nič nechýba / HANÁK, Bohuš: Išiel furman do Liptova (SP / Supraphon / 1952)
  • LIESKOVSKÝ, Andrej: Smes tanečných melodií Andreje Lieskovského (SP / Supraphon / 1952)
  • ČERNÍKOVÁ, Blanka: Obrážtek malý / BENKOVSKÝ, Fero: Pohárik vínečka (SP / Supraphon / 1952)
  • RACKOVÁ, Viera: Rozkvitnutá alej / Letný dáždik (SP / Supraphon / 1953)
  • RACKOVÁ, Viera: Ružičky červené / VESELÝ, František Krištof: Mne sa každé dievča páči  (SP / Supraphon / 1953)
  • RACKOVÁ, Viera: Píšem ti list / Večer pri Dunaji (SP / Supraphon / 1953)
  • ŠESTÁK, Jozef: Svadba na salaši / RACKOVÁ, Viera: Poď s nami šuhajko (SP / Supraphon / 1953)
  • MAUREY, Pavol: Neboj sa dievča vydaja / VESELÝ, František Krištof: Pôjdem domov (SP / Supraphon / 1953)
  • MAUREY, Pavol: Vieš, tak to býva / Trošku ty a trošku ja (SP / Supraphon / 1953)
  • VESELÝ, František Krištof: Keď harmonika tíško znie / Deň radostný  (SP / Supraphon / 1953)
  • LITTMANNOVÁ, Bea / GLOGOWSKI, Hans: Dobrý deň / BELÁKOVÁ, Jana / BELÁK, Michal: Povedz mi, otec (SP / Supraphon / 1963)
  • LONSKÁ, Zuzka /KRATOCHVÍL, Zdeněk: Volá sa Madison / Nesebar spí  (SP / Supraphon / 1964)
  • KRAJÍČEK, Ivan: Čučoriedky / KRIŠTOF, Jozef: Akordy na oheň (SP / Supraphon / 1965)
  • TANEČNÝ ORCHESTER JURAJA BERCZELLERA: Zelené údolie / LITTMANNOVÁ, Bea: Adios, senor... (SP / Supraphon / 1966)
  • SYCHRA, Zdenek: Marilyn / BELÁKOVÁ, Jana: Mám rada (SP / Supraphon / 1966)
  • KRIŠTOF, Jozef / SYCHRA, Zdenek: Nervózna família / BUJNOVÁ, Marcela: Ak poviem áno (SP / Supraphon / 1967)
  • GRÚŇ, Dušan: Starý rodný dom / CHALUPA, Ervín: Tou cestou pôjdem (SP / Supraphon / 1968)
  • BELÁKOVÁ, Jana / RYŠAVÝ, Peter: Jackson / HUBINSKÁ, Tatjana: Je môj sen (SP / Supraphon / 1968)
  • KOLINSKÁ, Zora: Odpoveď / BUJNOVÁ-LAIFEROVÁ, Marcela: Uspávanku vánku hrám (SP / Supraphon / 1968)
  • KLČOVÁ, Laura: Dnes večer ešte nie / LAIFEROVÁ, Marcela: Preskoč múr (SP / Supraphon / 1968) 
  • LAIFEROVÁ, Marcela: La-la-la / Stromy nad hlavou (SP / Supraphon / 1968)
  • SYCHRA, Zdenek: Pod Akropolou / MARKOVÁ, Eva: Víno i gitari (SP / Supraphon / 1968)
  • LAIFEROVÁ, Marcela: Preskoč múr / KOLINSKÁ, Zora / KRAJÍČEK, Ivan: Nočná ruža (SP / Supraphon /?; skušobný záznam)
  • Я. Чик / Танцевальный Оркестр п/у Ю. Берцеллера: Никогда Не Покидай / Биение Сердца (SP / Supraphon / ?)


Albumy: 
(výber)

  • JURAJ BERCZELLER A SÓLISTÉ: Smes tanečných melodií Karola Elberta (LP / Supraphon / 1952)
  • RÔZNI : Slovenská tanečná hudba (LP / Supraphon / 1953)
  • RÔZNI : Slovenská tanečná hudba 2 (LP / Supraphon / 1953)
  • RÔZNI: Zmes tanečných melódií Dušana Pálku (EP / Supraphon / 1959)
  • RÔZNI: 3. Album Supraphonu (2LP / Supraphon / 1964; skladba Povedz mi otec)
  • RÔZNI: Divadla malých forem (3LP / Supraphon / 1965; skladba Jeseň)
  • RÔZNI: VII. Album Supraphonu (LP / Supraphon / 1968; skladby: Pod Akropolou, Rómeo a Júlia)
  • RÔZNI: Slovenské evergreeny (LP / Supraphon / 1968 / Opus / 1973; dirigent Orchestra Tatra Revue)
  • RÔZNI: Polish Jazz 1946-1956 vol. 3 – From "Improvising Jazz" Series (LP / Polskie Nagrania Muza / 1976; klavír v skladbách: Oh, Bop Sh'bam Be Bop, Air Mail Special) 
  • PRÚDY: Zvonky, zvoňte (CD / Bonton / 1999; ako dirigent skladby Spievam si pieseň)


BIBLIOGRAFIA:

knižná:

DANKO, Štefan: Od praveku k rokenrolu (Ideál, Praha 2012, s. 37, 47, 50, 70, 97, 99)
DORŮŽKA, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie (Opus, Bratislava 1978, 258 s.)
KALINA, Ján: Svet kabaretu (Obzor, Bratislava 1966, s. 460)
KOLEKTÍV, Autorov: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita či diskontinuita?  (BEN & M – KH FPVŽU, Žilina 2007, s. 101 – 122)
MATZNER, Antonín / POLEDŇÁK, Ivan / WASSERBERGER, Igor a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby (Editio Supraphon, Praha 1990, s. 42-43)
POLÁK, Milan: Bol raz jeden kabaret (Národné divadelné centrum, Bratislava 1997)
SZABÓ, Ivan: Bratislavský lýra (Albert Marenčin - PT, Bratislava 2010)
SZABÓ, Ivan: Smiech a slzy Tatra revue (Albert Marenčin - PT, Bratislava 2009, s. 21, 28, 30, 77, 114, 121, 127, 133, 139, 151, 155-156, 167, 177-188, 192, 212-213, 218, 264)
ZELENAY, Pavol / ŠOLTÝS, Ladislav: Hudba, tanec, pieseň... (Hudobné centrum, Bratislava 2008, s. 179-181, 196, 210, 214-215, 219-220, 235-236, 260, 292)

ostatná:

STANISLAV, Ivan: Juraj Berczeller (Hudba, spev, tanec 5/1967, s. 142)
hah: V Austrálii zomrel Ďuri-báči (www.slovacivosvete.sk 20.10.2008) 
TASR: V Austrálii zomrel Juraj Berczeller (www.sme.sk 20.10.2008) 
REHÁK, Oliver: Zostávajú naňho tie najlepšie spomienky (www.sme.sk 21.10.2008) 
ZELENAY, Pavol: Juraj Berczeller - George Best. Legenda slovenskej populárnej hudby (Hudobný život 3/2009 s. 17-19) 
FORGÁCS, Miklós: Berczeller Györgyre emlékeztek Ipolyságon (www.ujszo.com 16.6.2010) 

 

FILMOGRAFIA:

Tatra Revue I [?](1960, TV prenos STV 90. min. revuálneho programu; Orchester J.B. uvádzal hity slov. a svet. autorov)
Tatra Revue II[?] (1960, TV prenos STV 90. min. revuálneho programu; Orchester J.B. uvádzal hity slov. a svet. autorov)
Hrá orchester Juraj Berczellera I. a II (1960, 2 x 40 min. profilová relácia STV; účinkuje Orchester J.B.)
Staré, ale jaré! (1964, 40 min. TV relácia STV v revuálnom štýle; účinkuje Orchester J.B.)
Škandál v Melodias banke (1966, film; účinkuje J.B., hud. doprovod: Orchester J.B.)
Model manželstva (1966, krátkometr. anim. dok. film; hud. doprovod: Tanečný orchester J.B.)
Slovenské kúpele (1966, krátkometr. dok. film; hud. doprovod: Tanečný orchester J.B.)
Juraj Berczeller 90.[?]* (2004, dok. film nakrútený štábom vedeným M.Lasicom a producentom J.Kováčikom, predsedom predstavenstva Forza a.s., v Austrálii pri príležitosti 90. výročia narodenia)

FOTOGALÉRIA:

História česko-slovenskej populárnej hudby vo fotografiách - BERCZELLER, Juraj

POZNÁMKY AUTORA:

* - názov neznámy

 



Prezrite si aj ďalšie materiály dostupné v elektronickej forme v Digitálnej študovni Múzea slovenskej populárnej hudby (postupne aktualizované).

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Portrét


Posledné fotografie


Facebook



Archív

Kalendár
<< február / 2021 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 161868
Mesiac: 4005
Deň: 110