MÚZEUM SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY

80. roky 20. storočia sú jednou z najvýznamnejších dekád v histórii formovania slovenskej populárnej hudby. Česko-slovensko bolo stále v tomto desaťročí satelitom vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Začiatkom 80. rokov došlo po úmrtí Leonida Brežneva k viacnásobnému vystriedaniu pohlavárov tejto svetovej mocnosti. V roku 1985 sa na čelo tejto krajiny dostal Michail Gorbačov, ktorý cez presadzovanie Perestrojky a hlavne glasnosti postupne dosahoval väčšiu otvorenosť východného bloku voči západu, ktorá v roku 1989 vyvrcholila Nežnou revolúciou. Väčšia otvorenosť bola zo strany vládnucich štruktúr kultúry aj voči populárnej hudbe.

Dôsledkom politickej situácii obdobia tzv. Normalizácie v Česko-Slovensku po rokoch 1968 – 69 bol ovplyvnený aj vývoj slovenskej populárnej hudby. V prvej polovici 70. rokov došlo k zaujímavému fenoménu, keď československé médiá chŕlili množstvo zahraničných hitparádových hitov vo forme ich coververzií spievaných v slovenskom, či českom jazyku spevákmi ako boli Marcela Laiferová, Dušan Grúň, Eva Kostolányiová, Jana Kociánová, Oľga Szabová, Eva Máziková, neskôr Karol Duchoň, Karol Konárik iní. Pôvodné verzie piesní sa v médiách oficiálne nevysielali. Spevákov väčšinou nesprevádzali hudobné skupiny, ale orchestre, v ktorých názvoch dominovali mená ich kapelníkov.

K zlepšeniu situácie prechodne došlo až začiatkom 60. rokov. Na Slovensko sa rôznymi cestami začali dostávať hudobné nahrávky predstaviteľov hviezd rock and rollovej hudobnej scény (Elvis Presley, Chuck Berry..). Boli to albumy, či single, ale hity na stredných rozhlasových vlnových dĺžkach vysielalo v TOP 20 aj legendárne Rádio Luxemburg. Hity sa nahrávali, kde sa dalo, hľadala sa kvalita, ktorá neznamenala to, čo si predstavujeme dnes pod skratkou Hi-Fi.

Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej vývoj bol podmienený vývojom populárnej hudby v západných krajinách, ale aj politickým usporiadaním vo svete. Slovensko má za sebou viac ako sedemdesiatročnú spoločnú históriu s Českou republikou, podstatnú úlohu vo vývoji slovenskej populárnej hudby hral teda aj vplyv kultúrnych väzieb v bývalom Česko-Slovensku. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii hudobníkov, skladateľov, alebo textárov.

Hľadáme ľudí, ktorí by mali záujem stať sa členmi správnej rady našej neziskovej organizácie. Z tejto funkcie by Vám neplynulo žiadne finančné, časové ani iné zaťaženie, Vaše meno by bolo len "lákadlom" pre potenciálnych grantov a sponzorov.